Vyrastala som v neveriacej rodine. Jedinou veriacou bola moja babička, tak som vieru vnímala ako niečo pre babičky. Fascinovala ma však jej obrovská obrázková Biblia. Keď som mala 14, babička zomrela, a pamätám si, ako sme sa so sesternicou naučili „Otče náš", ktorý sme našli práve v tejto Biblii. Na strednej škole som sa začala zaujímať o duchovno. Vtedy nastal boom rôznych východných filozofií. Hoci som si kúpila rôzne knihy s rôznymi filozofiami, mnohé z nich som nikdy nečítala, len som ich mala uložené v poličke.

Asi ako každé dievča v mojom veku, aj ja som veľmi túžila po vzťahu, po tom, aby ma niekto mal rád. Keď som prišla na výšku do Bratislavy, bola som vyľakaná, mala som strach z mnohých vecí a moje sebavedomie bolo veľmi nízke. Keď som si neskôr našla priateľa, bola som šťastná, že niekto o mňa prejavil záujem, že som aj ja niečím príťažlivá. Tento vzťah pritom vôbec nespĺňal moje očakávania, no bola som ochotná vytrvať v ňom, vzdať sa svojej čistoty, klamať rodičov, chodiť v noci po baroch. Vo svojom srdci som však stále verila, že sa to raz zmení, že raz aj ja budem prežívať čistú lásku, že budem mať rodinu a budem šťastná. Nechcela som však počúvnuť svoj rozum, ktorý mi hovoril, že na to potrebujem tento vzťah skončiť.

V škole som mala spolužiaka, na ktorom som videla, že jeho viera je iná, ako viera ľudí, ktorých som dovtedy stretala, že má veľmi jasné postoje a presvedčenia. On mi rozprával o Bohu, o tom, čo urobil Ježiš. Vtedy som ho veľmi nechcela počúvať, pretože to bolo veľmi nepohodlné a celý môj život by som musela zmeniť. Ale nejako v kútiku srdca som vedela, že má pravdu. Cestou na intrák som dostala do rúk malú Bibliu - čítala som si ju asi každý večer. Svedomie hrýzlo stále viac, ale nechcela som sa odpútať od starého spôsobu života.

V spomínanom vzťahu som vytrvala vyše troch rokov - až keď si môj priateľ chcel dať do obývačky v „našom" budúcom spoločnom byte biliardový stôl, som pochopila, že on so mnou svoj život neplánuje a moja túžba po rodine sa pri ňom nenaplní. Začala som si Bibliu viac čítať, aj som sa viac modlila, do svojho života som však Boha naplno nevpustila.

Dostala som sa do ďalšieho vzťahu, ktorý na chvíľu zalepil dieru v mojom srdci. Cez môjho priateľa som sa zoznámila s ďalším aktívnym kresťanom, ktorý nás brával do kostola. Nikdy predtým som do kostola nechcela chodiť, keďže som ničomu nerozumela a pripadalo mi to len ako hodina telocviku. Krátko predtým, ako sme sa s týmto priateľom rozišli, som videla film Umučenie Krista a pamätám si, ako som po ňom nedokázala rozprávať kvôli bolesti, ktorú som cítila vo svojom srdci. Veľmi sa ma dotýkalo, ako Kristus trpel a že takto trpel aj kvôli mne. Boh vo mne pracoval na plné obrátky...

Po rozchode som pochopila jednu dôležitú vec: žiadny muž nemôže zaplniť tú prázdnotu v mojom srdci, od toho je tu Boh. V Biblii som čítala: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše." A to bola veta pre mňa. Začala som Boha hľadať celým svojím srdcom, Biblia pre mňa začala ožívať. Zrazu môj život naplnila radosť a prekypovala zo mňa von. V tom čase som vedela, že ešte stále po niečom túžim - chcela som niečo viac, ako len sa zúčastniť na omši a ísť domov.

Potom som nastúpila do novej práce a tam som stretla muža, s ktorým sme sa často rozprávali o Bohu a ktorý ma zobral na modlitebné stretnutie jedného spoločenstva. Bolo tam niečo, čo ma tam ťahalo znovu a znovu. Tam ma pri jednej modlitbe zaplavila úžasná Božia láska. Cítila som, ako som prijatá a veľmi milovaná samým Bohom.

Rok, ktorý nasledoval, bol pre mňa ako skutočne nový život: začala som chodiť na prípravu na krst, chodila som na kurz základov kresťana, na modlitebné stretnutia - bola som veľmi smädná po Bohu. Dokonca mi Boh dal aj to „pridané" - začala som chodiť s tým mužom z práce. Keď som potom bola pokrstená, cítila som všetku tú špinu z môjho života zmytú úžasnou Božou milosťou. V ten istý rok ma môj milý aj požiadal o ruku! Aké skvelé!

Boh ma odvtedy oslobodil od mnohých vecí a stále na mne pracuje - postupne ma oslobodzuje od strachu z neznámeho, z vystupovania pred ľuďmi (nikdy by som nebola povedala, že budem niekedy tlmočiť a práve tým som sa živila niekoľko rokov), zo strachu o budúcnosť - už viem, že v tom nie som sama, že Ježiš je pri mne. Viem, že každá situácia v mojom živote má svoj význam a že Boh je nad všetkým. Uvedomujem si, že všetko, čo v živote mám, je darom od Boha. Ďakujem Bohu, že to so mnou nikdy nevzdal, že som bola vždy pre neho dôležitá.