Nádej

Okrem iných dobrých skutočností, ktoré sa s tebou stanú, sa v tvojom vnútri rozvinie nádej.

Niekedy sa ti môžu zdať tvoje dni šedé a niekedy až čierne. Je ťažké žiť bez nádeje. Možno sa veľa vecí v tvojom živote kazí, práca dobre nejde, vzťahy sú nanič, máš ťažkú chorobu. Možno niekto z nás pyká za svoje chybné rozhodnutie alebo za chybné rozhodnutie niekoho druhého. Beznádej ničí ľudské vnútro. Ale ničí ho práve preto, lebo nie je od Boha.

Keď Boží Syn Ježiš Kristus zomrel namiesto nás na kríži, mnohých z jeho blízkych prepadla beznádej. Tak krásne to vyzeralo. Uzdravovania, zástupy ľudí, byť v centre pozornosti, duchovné mocnosti, démoni a choroby sa podriaďovali obyčajným ľuďom - Ježišovým priateľom. Ale zrazu nastal obrat v nádhernej perspektíve nádeje do budúcnosti. Prenasledovanie, bitka, krv, bičovanie, opľuvanie a nakoniec potupné ukrižovanie. Nádej vystriedala beznádej. Ale iba u ľudí. Boží Syn išiel na kríž, lebo vedel, že z kríža vzíde definitívna nádej, nádej na večný život pre každého človeka. Tri Ježišove dni v hrobe prežili jeho blízki priatelia v smútku a plači (nájdeš to v Biblii, v Markovom evanjeliu 16,10). Nechceli uveriť ženám, ktoré ho videli. Dokonca, keď dostali druhú správu z nezávislého zdroja od iných dvoch, neverili. Uverili, až keď ho uvideli na vlastné oči. Tu sa im vrátila nádej, že všetko to okolo Ježiša je pravda, že má pre nich pripravený večný život. Ak jeho blízki neverili v neho, nádej nemali. Keď v neho uverili, nádej v nich opäť vyrástla.

Ak prijmeš Ježiša, tak okrem iných dobrých skutočností, ktoré sa s tebou stanú, sa v tvojom vnútri rozvinie nádej. Nie nádej, že sa možno niečo stane, ak okolnosti dobre vypália, ale nádej, ktorej zárukou je Boh: že ak vytrváš v priateľstve s Ním, určite, na milión percent, budeš po smrti šťastný vo večnosti.

Rišo Štefák