Nie je dobré byť človeku samému. Ani v manželstve.

Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná." Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža." Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým. (Gn 2, 18. 21 - 23)

Biblia opisuje veľmi krásne a dojímavo:

1. Prečo Boh stvoril človeka ako muža ženu?

2. Prečo ich stvoril takých rozdielnych?

3. Prečo ich dal dohromady v manželstve?

Tieto otázky si kladie dnes mnoho ľudí. A mnohí nenachádzajú na ne uspokojivé alebo pozitívne odpovede. Sú frustrovaní a zranení zo seba, svojej sexuálnej identity, osôb opačného pohlavia, z manželstva - či už svojho alebo všeobecne. Pýtajú sa: „Načo je to dobré? Aký to má zmysel?"

Ak sa pozrieme do Božieho Slova, do knihy Genezis, druhá kapitola sa končí opisom prvého stretnutia muža a ženy, ktorí sú jasne predurčení byť manželmi. Opis vrcholí vo vete: „Budú jedným telom". Toto Božie Slovo sa opakuje aj v Novom zákone. Dvakrát ho používa Ježiš (Mt 19, 4 - 6; Mk 10, 6 - 9) a dvakrát Pavol (1 Kor 6, 16 - 17; Ef 6, 31 - 32). Toto slovo poukazuje na hlavný cieľ a účel manželstva - byť jedným telom, byť jedno. Jednota dvoch osôb, ktoré sa stávajú jednou bytosťou. Čo to ale prakticky znamená v každodennom živote?

Myslím, že pomôckou k tomu nám môže byť úvod tohto textu: „Nie je dobré byť človeku samému." Toto Božie Slovo nepopiera potrebu súkromia a chvíľ samoty, ktoré človek nevyhnutne potrebuje pre svoje duchovné aj duševné zdravie. Ozaj, máte také chvíľky? Ako často? Kedy naposledy?

Boh hovorí, že človeku nie je dobré žiť v individualizme, sebectve, uzatváraní sa pred druhou osobou. Zdá sa, že človek, ktorý vstupuje do manželstva, predsa nechce žiť sám, nechce sa uzatvárať pred druhým. Pravda je však taká, že náš prirodzený človek, naše hriešne telo, chce toho druhého pre seba, ako prostriedok sebarealizácie, splnenia si svojich túžob. Lenže toto je prítomné aj z druhej strany. Ako to skončí?

„Šťastne", ak dvaja egoisti uzavrú pakt o neútočení a snažia sa ho pragmaticky dodržiavať: toto je môj priestor, nezasahuj mi doň, ja nechám na pokoji teba, za toto a toto, čo chcem ja, ponúkam na oplátku toto a toto... Jednotu však nedosiahnu, len falošný pokoj.

„Nešťastne", ak takýto pakt neuzavrú a pustia sa do boja. „Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ rozbroje? Či nie odtiaľ - z vašich žiadostivostí, ktoré broja vo vašich údoch? Žiadostiví ste, a nemáte. Vraždíte a závidíte, a nemôžete nič dosiahnuť. Hádate sa a bojujete" (Jak 4, 1 - 2). Tieto boje vyplývajú z toho, že chceme zostať dvaja a nie „byť jedným". Nemôžeme „byť jedným", ak tí dvaja nezomrú.

Niekto povedal, že manželstvo je vlastne pohreb - dvoch egoistov, individualistov, „nezávislákov". Ale preto, že väčšina ľudí nechce prijať tento princíp, vzniká dojem, že manželstvo je hrob lásky: Kedysi sme sa milovali, ale dnes?

Ešte je tu tretia možnosť. Božia láska. To je však niečo úplne iné ako to, čo nazývame láskou my. Je to však jediná cesta ako dosiahnuť v manželstve jednotu a nezostať sám. Opakujem, jediná.

Ježiš dal raz do pozornosti svojím učeníkom ženu, ktorej manžel bol už mŕtvy: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie" (Lk 21, 3 - 4). Čo si dal svojej manželke, dala svojmu manželovi, ty? Niečo zo svojho nadbytku, čo išlo ľahko a až tak veľa ťa to nestálo, či dokonca veľmi mnoho? Ale dal si všetko? Možno budeš namietať, že len Bohu patrí všetko. Dobre.

Ježiš hovorí: „Ja a Otec sme jedno... A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje" (Jn 10, 30; 17, 10). Vo vzťahu Božej lásky, ktorého vzorom je vzťah Otec-Ježiš, platí, že všetko moje, je aj tvoje. A najmä ja som tvoj. Sme jedno.

A Pavol to hovorí jasne: „Ale ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy mužom vo všetkom. Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu" (Ef 5, 24 - 25). Byť podriadený - vo všetkom. Vydať za ňu - seba samého. Toto je Božia láska, ktorá jediná je schopná vytvoriť skutočne jedno telo: „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi" (Ef 5, 31 - 32).

Keď Pavol hovorí na inom mieste o tejto veci, používa v jednom verši dva rôzne grécke výrazy pre „telo" - sóma a sarx: „Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo (sóma)? Veď sa hovorí: „Budú dvaja v jednom tele (sarx)" (1 Kor 6, 16 - 17). Prvé slovo, sóma, označuje fyzické telo. Druhé, sarx, sa často prekladá ako prirodzenosť, bytosť, prípadne ja. Čiže s neviestkou môže človek vytvoriť len fyzickú jednotu, s manželkou je povolaný stať sa jednou bytosťou.

Výraz telo používa Pavol aj keď hovorí o Cirkvi, Kristovom tele: „Mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi" (Rim 12, 5). A o tomto tele platí: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné" (Sk 4, 32). Ak toto platí o jednote medzi veriacimi v Kristovom tele, o čo viac to musí platiť o jednote manželov, ktorí sú v Kristovi: majú jedno srdce a jednu dušu a všetko majú spoločné.

Samozrejme, že život v manželstve stále sprevádzajú ťažkosti a boje, telesné trápenia ako ich nazýva Pavol (1 Kor 7, 28). Ale Katechizmus učí jasne: Podľa viery tento neporiadok, ktorý s bolesťou konštatujeme, nepochádza z prirodzenosti muža a ženy, ani z povahy ich vzťahov, ale z hriechu. (KKC 1607). Ak chceš bojovať, nebojuj so svojím manželstvom, ani so svojím partnerom, ale so svojím hriechom!

Prečo teda Boh stvoril človeka ako muža a ženu, prečo sú takí rozdielni a prečo ich dáva spolu do manželstva?

1. Je to veľmi dobré! (Gn 1,31)

2. Je to ideálna príležitosť na zomretie hriechu, egoizmu, svojvôli a nezávislosti!

3. Je to obraz Boha, ktorý je jednotou viacerých osôb!

Toto je nádherný plán pre tvoje manželstvo! Alebo uveríš Bohu, ktorý je pôvodcom manželstva a ktorý je Láska, a prijmeš tento plán, alebo budeš bojovať so svojím manželským partnerom o presadenie seba samého a svojich túžob a predstáv, alebo uzavrieš so svojím partnerom pakt o neútočení a bude žiť v „pokoji", ale nie v jednote, ku ktorej vás volá Boh.

Neboj sa prijať Boží plán: Dať sa partnerovi celý, ako sa človek môže darovať človeku, otvoriť mu svoje srdce, svoju dušu a aj svoje telo; priľnúť k nemu a stať sa jedným telom; nehanbiť sa byť pred ním nahý.

N.B. Toto povzbudenie platí v „plnej verzii" pre manželov, ktorí sú v Kristovi. Ale aj tí, ktorých manželský partner nie je v Kristovi, môžu čerpať z Božieho Slova a inšpirovať sa ním.

Richard Vašečka