Náš príbeh o narodeninovom darčeku

Som taký normálny muž. Milujem svoju manželku. A rád jej to dávam najavo. Mám však problém s kupovaním darčekov. Presnejšie, je to pre mňa utrpenie. Väčšinou to dopadne dobre (s tým darčekom a spokojnosťou manželky), ale predtým si vytrpím svoje.

Moja milovaná manželka mala aj tento rok narodeniny. V sobotu. Ja som bol celý piatok a v sobotu doobeda služobne preč. Okolo poludnia som sa vracal autom domov. Asi hodinka a pol šoférovania. Sám. Takto to mám celkom rád. Mám čas si popremýšľať veci, modliť sa, sledovať prírodu. Keď som nastupoval do auta, bol som dotknutý Duchom Božím. Ten piatok a sobotu som strávil v spoločenstve kresťanov, v modlitbe, vo vyučovaní a rozprávaní o Božích veciach. Ako som naštartoval, urobil celú „predletovú" prípravu a vycúval, preniesol som sa mysľou k cieľu mojej cesty, k môjmu domovu, k mojej rodine a hlavne k mojej „narodeninovej" manželke. A hneď mi prišlo na um: „Darček! Ty ešte nemáš darček!" Miernu úzkosť a paniku som sa automaticky snažil zahnať racionálne: „Po ceste je niekoľko obchodných centier, snáď mi niečo padne do očí." V tej chvíli sa ozval Boží Duch. Do mojej mysle vstúpila myšlienka: „Prečo to riešiš takto telesne? Čo keby si to v tomto momente zmenil a obrátil sa na Pána?" Presne! Ako kresťan môžem predsa veci riešiť duchovne a použiť Božiu moc a Božie dary. Tak som začal modliť za poznanie, aký dar mám dať mojej manželke, ktorú milujem. Vo viere, že Ocko v nebi ju miluje, miluje mňa, nás oboch, nekonečne a dokonale. Pozná mňa a pozná aj moju manželku. Vie všetko.

Cesta medzitým ubiehala, auto hltalo kilometre. Pán mi však dal veľmi rýchlu odpoveď. Po chvíli mi to bolo jasné. Prosto svetlo. A mal som z toho radosť. A v mojom srdci bol pokoj. Žiadna úzkosť a strach. Radosť a pokoj.

Dorazil som domov. Osprchoval som sa, prezliekol, pobozkal ženu a deti a bežal ešte na jedno sympózium, ktorého som sa mal zúčastniť poobede. Nebojte sa, s manželkou sme boli dohodnutí a obaja sme to vnímali ako Božiu vôľu, aby som tam išiel (čo sa po akcii aj potvrdilo). Oslava mala byť až na druhý deň, v nedeľu. Ale aj tak som chcel manželke zablahoželať a dať jej darček priamo v deň jej narodenín. Tak som jej aspoň povedal, že ju ľúbim, celý deň na ňu myslím a víťazoslávne som dodal, že už mám pre ňu darček.

Po sympóziu som kúpil ružu a niečo sladké, čo viem, že má rada. Po návrate domov som jej zablahoželal a dal jej darček. Bola veľmi prekvapená. Či bola aj spokojná a či to bolo od Pána, si prečítajte v jej svedectve!

Rišo

Keď mi manžel povedal, že má pre mňa vymyslený darček, alebo si prípadne môžem vybrať niečo konkrétne, hneď sa mi vybavilo milión vecí, ktoré by som potrebovala, ale nie sú až také nutné  k životu. Potom som si ale uvedomila, že naozaj by ma potešilo, keby som si mohla vybrať niečo do záhrady - nejaké dreviny a kvety. To ma hneď aj zarmútilo, keďže viem, ako sme na tom finančne a koľko stoja také „srandičky". No aj napriek obavám, čo má pre mňa vymyslené, som sa v srdci rozhodla, že chcem prijať jeho dar a dokonca sa chcem z neho tešiť a prijať ho ako prejav jeho lásky.

Bola som prekvapená, keď som videla ružu v jeho rukách a v prvej chvíli mi napadlo, že to veterník je to prekvapenie. Keď však vytiahol peňaženku a povedal mi komentár, myslela som, že odpadnem, že to snáď nie je možné. Daroval mi dosť veľkú sumu, aby som si kúpila niečo do záhradky! Veľmi ma to potešilo.

Ešte som mala obavy, ako zrealizujem nákup rastlín, ale aj o to sa Pán postaral. Ďakujem Bohu za manžela, za to že bol vnímavý a že sa aj v takejto veci obracia na Boha, že to učí aj mňa a naše deti.

Marta