Modlitba v rodine 3: Ako a kedy?

Celá rodina
Normálne a zároveň ideálne je, keď sa spoločnej modlitby môžu zúčastniť všetci členovia rodiny, vrátane najmenších detí, aj keď sa tam budú len tak tmoliť. Nebolo by práve dobrým svedectvom, keby si rodičia povedali: „Choď sa pomodliť s deťmi, ja si zatiaľ pozriem správy, či poumývam riady." Naopak, ak sa zúčastnia všetci, je to svedectvo o jednote rodiny vo viere. A zároveň potvrdením, že nejde len o povinnosť, ktorú si musia deti splniť pod dohľadom jedného z rodičov. Preto je dobré, aby to nebola len modlitba detí alebo naopak len modlitba rodičov, ale aby sa podľa možností zapojili do nej všetci. Tu vyvstáva otázka, čo robiť, ak sa nejaké dieťa nechce modliť. Hlavné je overiť si, prečo sa nechce modliť. Ak je to len lenivosť alebo tvrdohlavosť (to býva najčastejšia príčina), treba postupovať v súlade s pevnou kresťanskou výchovou. Ak je to momentálna roztrpčenosť, treba dieťa povzbudiť, aby aj túto situáciu odovzdalo Pánovi. Netreba však na neho tlačiť. V prípade, že sa hnevajú na seba niektorí členovia rodiny, je správne viesť hnevníkov k odpusteniu a zmiereniu, aby sa mohli spoločne modliť. Niekedy sa to nemusí podariť hneď v tú hodinu, hoci Božie Slovo nás povzbudzuje: „Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom" (Ef 4,26).

Čas
Pokiaľ je to možné, je veľmi dobré, aby rodina začínala i končila deň spoločnou modlitbou. Ráno môže byť problematickejšie, zvlášť ak sa rodina rozchádza do práce alebo do školy v rôznych časoch. Na krátku modlitbu sa však čas väčšinou nájde, keď sa chce, hoci aj improvizovane. Napríklad ja vozievam deti každé ráno do školy autom a cesta nám trvá asi 15 minút. Zvykli sme si tento čas využiť a odovzdávame Pánovi začínajúci sa deň takto každé ráno. Ak máme čas a priestor, môžeme si urobiť modlitebné raňajky, napr. aj s krátkym čítaním z Božieho slova. Aspoň cez víkend.
Väčšina rodín sa zíde ľahšie večer. Spoločná večera je pre rodinu veľmi dôležitá. A tiež večerná spoločná modlitba. Tu nás väčšinou už nenaháňa čas, skôr únava a konkurencia iných činností (napr. TV). Preto si treba zvážiť, či necháme modlitbu ako poslednú aktivitu dňa alebo ju radšej zaradíme v nejakom skoršom čase, keď ešte všetci nie sme „off". Treba tiež pamätať na to, že jedna vec je spoločná modlitba celej rodiny (rodičia s deťmi) a druhá vec je spoločná modlitba manželov. Môžeme to rozdeliť napríklad tak, že s deťmi sa pomodlíme hneď po večeri (väčšinou okolo šiestej, siedmej) a manželia sa budú modliť spolu až potom, ako uložia deti.
V liturgii je rozdiel medzi sv. omšou vo všedný deň a sv. omšou v nedeľu. Podobný princíp môžeme aplikovať aj na spoločnú modlitbu. Napríklad v sobotu večer môže byť naša modlitba rozpracovanejšia, viac pripravená, dlhšia, spojená s čítaním Písma, chválami alebo aj s večerou (podobne ako majú Židia sabat).

Druhy modlitby
Slovo „modlitba" je v mnohých jazykoch podobné alebo dokonca totožné so slovom „prosba". Modlitba prosby je úplne najprirodzenejším druhom modlitby. Preto môžeme popri formulovaných modlitbách (recitovaných alebo spievaných) viesť deti k modlitbe vlastnými slovami najprv vo forme prosieb. K tomu môžeme tiež veľmi jednoducho pridať modlitbu vďaky. Znakom pôsobenia Ducha Svätého je, keď sa do našich spontánnych modlitieb dostáva modlitba chvály a modlitba odprosovania. Aj tu sa deti učia od rodičov. Ak v našej modlitbe len dokola adresujeme Bohu svoje žiadosti, deti získajú falošnú predstavu modlitbu, ktorú ale budú nasledovať. Nebojme sa Boha úprimne a zároveň jednoducho chváliť a kajať sa pred Ním. Nech naše modlitby nie sú príliš teologické a „vysoké": „Nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba" (Rim 12,16). A pokojne sa modlime aj v jazykoch a klaďme ruky na svoje deti - keď sa za ne prihovárame alebo im žehnáme. A veďme k tomu aj deti. Keď je niekto v našej rodine chorý, ideme sa modliť ku nemu do izby a kladieme na neho ruky. Minule môj dvanásťročný syn vyzval ostatných členov rodiny, keď videl, že ma strašne bolí hlava: „Poďme sa za neho modliť" a ako prvý na mňa položil svoju ruku.

Pomôcky
Deti sú viac vnímavé na gestá a znaky ako na slová. Preto je dobré využívať aj symboly, ktoré nás upriamujú na Božie veci. Napr. ikonu Ježiša, sviecu (pod dohľadom!) + zhasnutie elektrických svetiel, spev + hudobné nástroje (aj improvizované), obrázky nakreslené deťmi, veci pripomínajúce konkrétne Božie Slovo. Pred pár mesiacmi sme mali niekoľko dní zavesené na stropnom svietidle v detskej izbe švihadlo, ktorého koniec visel len cca pol metra nad zemou. Na otázku manželky, prečo to tam visí (nebola doma, keď sme sa modlili), odpovedal päťročný Marek: „To aby sme pamätali na Pánove príkazy." Pretože sme si na modlitbe čítali slovo z Nm 15,38-39: „Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť."

Božie Slovo má na spoločnej modlitbe svoj podstatný význam. Počúvať ho znamená počúvať Boha a poznávať ho. A to je aj cieľ spoločnej modlitby. Nie absolvovať nejaký náboženský obrad, ale poznať Pána. Deti rady počúvajú Slovo a je pre nich svedectvom viery, ak im ho zvestuje ich rodič alebo si ho môžu zvestovať aj medzi súrodencami navzájom. Jeden rok sme si v advente čítali pri večernej modlitbe evanjelium z nasledujúceho dňa. Potom sme sa zdieľali s tým, čo nás v slove oslovilo. Tu sme sa aj nasmiali, pretože vtedy najmladší asi štvorročný Marek povedal vždy poslednú vetu (to jediné vylovil z pamäte, keď sme ho vyrušili z jeho myšlienok). Napokon sme si vybrali jednu vetu, ktorú sme si zapísali a nalepili na chladničku (to bol náš adventný kalendár). Raz večer som prišiel domov už po večernej modlitbe, keď už všetci spali. Ráno som zasa vstal, keď ešte všetci spali. Keď som si išiel do chladničky po mlieko do kávy, zbadal som tam nový papierik. Bolo tam napísané: „Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života" (Lk 16,25). Toto Slovo si zapísala moja rodina na večernej modlitby predchádzajúceho dňa. A Duch Svätý ma ráno cez toto slovo „dostal". Tak som tam stál s mliekom a so slzami v očiach a ďakoval Bohu, že som v živote naozaj dostal všetko dobré, prosil ho o odpustenie za moju malú vďačnosť a šomranie a samozrejme, ďakoval som za svoju rodinu, ktorá sa modlí.

Richard Vašečka