|
 |
|
Únava v rodine 1: Byť unaveným je normálne Pred pár dňami som zažil takúto situáciu: V stredu večer som prišiel na Kurz Alfa, ktorý organizuje naše spoločenstvo. Stretli sme sa asi hodinku pred začiatkom kurzu na poradu a modlitbu. Napriek tomu, že som naučený premôcť sa a „zabrať", tentoraz to nepomohlo. Totálna únava ma úplne zmohla. Sadol som si do jediného kresla v miestnosti a tam som sedel počas celej modlitby. Duchom som sa modlil, ale telo bolo nevládne. Vyslovil som nahlas jedinú modlitbu. Hoci som pôvodne plánoval ísť sa modliť počas večere s modlitebnou skupinkou do blízkeho kostola, musel som sa toho vzdať. Jednoducho som nevládal. Aj večeru som zjedol sám v spomínanom kresle. Otvoril som si dvere a počúval som, čo sa deje v sále, kde kurz prebiehal. Z času na čas sa na mňa prišli pozrieť bratia a sestry zo spoločenstva a prehodili so mnou zopár slov, zvyčajne zakončených vyjadrením ľútosti a súcitu s mojím stavom, ktorý bol zrejmý na pohľad, bez toho, aby som niečo musel hovoriť. Do sály som sa presunul aspoň na prednášku (našťastie som ju ten týždeň nemal ja). V jej rámci som povedal dve krátke svedectvá, na ktorých sme sa vopred dohodli s prednášajúcim. Po prednáške som sa opäť vrátil do kresla, kde som zostal až do konca. Hoci po duchovnej stránke som prežíval celý čas veľmi dobre, ukazovateľ mojej fyzickej aj psychickej energie bol v červenom poli, blízko nuly. Je to normálne? Prežívaš niečo podobné aj ty? Poznám veľmi veľa unavených ľudí. Niektorí sú unavení v určitom období alebo po prežití určitých situácii, niektorí stále. Podľa odborníkov si asi 10-30% ľudí vo svete (je to rôzne v rôznych krajinách) sťažuje na stálu únavu až vyčerpanosť. Tieto ťažkosti sa paradoxne častejšie objavujú vo vysoko rozvinutých západných spoločnostiach než v rozvojových krajinách. Pocit únavy je normálny. Z času na čas postihne každého a obvykle to býva signál, že si potrebujeme odpočinúť. Keď je však únava vytrvalá a ovplyvňuje každodenný život, potom je dobré vedieť, čo s tým a treba to riešiť. Inak to môže skončiť všelijako. Keď ľudia hovoria o únave, často nehovoria o tom istom. Únava môže pre rôznych ľudí znamenať rôzne pocity. U niekoho ide skôr o telesný pocit, u iného dominuje psychická únava. Ľudia popisujú únavu ako slabosť, vyčerpanie, ospalosť, pocit nedostatku energie, malátnosť či nesústredenosť. Únavu môžeme prežívať veľmi rôzne. Od normálneho pocitu uťahanosti, bežného aj pre zdravých ľudí, až k pocitom bolesti, podráždenosti, frustrácie, zlej nálady až úzkosti. Niektorí sa síce cítia veľmi vyčerpaní, ale napriek tomu sú schopní vykonávať väčšinu bežných aktivít, aj keď v „úspornom režime". Iní sú v takom stave, že cítia silnú potrebu zaľahnúť do postele (alebo do kresla ). Príčiny únavy môžu byť rôzne. Samozrejme je to najmä dôsledok akútneho výkonu a vypätia síl, či už fyzických alebo psychických. Môže byť tiež príznakom, sprievodným znakom či dôsledkom nejakej telesnej alebo duševnej choroby. Tiež dôsledkom prehnanej záťaže, nedostatku spánku, prejavom dlhodobého stresu. Ešte častejšie únava sprevádza náročný životný štýl plný práce a naháňania sa. Únava sa tiež často objavuje pri dlhodobých vzťahových problémoch a vnútornom napätí. Nech je už príčina únavy akákoľvek, takmer vždy ide o reálny problém, ktorý narúša náš život. Po tomto všeobecnom úvode by som chcel prejsť konkrétne k únave v rodine. Hoci sa budem zameriavať na typ unaveného kresťanského rodiča, myslím, že mnohé môže byť užitočné aj pre ľudí v iných situáciách. Otec alebo matka rodiny, či už v zamestnaní alebo na materskej „dovolenke" (kto vymyslel taký termín?), snažiaci sa viesť kresťanský život v dnešnom svete, poprípade slúžiť v Cirkvi, je jasný adept na poriadnu únavu. Prečo? a) Napriek množstvu technických vymožeností (autá, mobily, internet, umývačky riadu, práčky, atď.) nás zvyčajne stojí dnešný životný štýl viac síl (najmä psychických) ako kedysi a kladie na nás nároky, ktoré nám odčerpávajú energiu rýchlejšie, ako ju stíhame efektívne dopĺňať. b) Byť rodičom je veľmi energeticky náročné, zvlášť, keď sa rozpadávajú stáročiami zaužívané modely a metódy, ktoré by fungovali pred pár desaťročiami, sú neúčinné. Navyše svet sa zvyčajne stavia k rodičovstvu, najmä viacnásobnému, negatívne ako k neželanej komplikácii, ktorá bráni spĺňať iné nároky súčasnosti. A očakáva od nás, že si rodičovské povinnosti splníme tak, aby to neovplyvňovalo náš výkon v „normálnom" živote. c) Do tohto všetkého sa pokúšame „dať Bohu, čo je Božie" (porov. Mk 12,17). Milovať ho z celého srdca, celej duše, celej mysle a zo všetkých síl (porov. Mk 12,30). d) A aj naša cirkev, farnosť, spoločenstvo nás síce v slobode, ale s očakávaním povzbudzuje, aby sme sa zapojili do služby a prispeli k budovaniu Božieho kráľovstva. Byť unaveným je normálne. Aj Ježiš bol unavený a tak tvrdo zaspal na loďke, že ho nezobudila ani búrka, ale až vystrašení učeníci (porov. Lk 8,22-24). Prorok Eliáš bol taký vyčerpaný, že ho zachvátila frustrácia a depresívne myšlienky (porov. 1Kr 19,3-7). Aj Peter, Jakub a Ján boli takí unavení, že po Poslednej večeri nevládali bdieť s Ježišom v Getsemani: A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať (Mk 14,40). Božie Slovo nám ale ukazuje, že Ježiš má súcit s unavenými, chce ich únavu riešiť a ponúka im odpočinok:
Potrebuje si odpočinúť naše telo, ale aj naša duša. Odpočinok nie je luxus, ale potreba! Podobne ako strava alebo spánok. Tak ako nedostatok spánku môže viesť až k fyzickému a psychickému zrúteniu, aj nedostatok odpočinku môže spôsobiť vážne problémy: podráždenosť, odpor k ľuďom, vyhorenie, frustráciu, depresívne nálady, sebaobviňovanie, samovražedné myšlienky! Milovaný brat, sestra, tvoje problémy možno vôbec nie sú spôsobené tvojou malou vierou, vlažnosťou, lenivosťou, neschopnosťou, ale jednoducho tvojou obrovskou a dlhodobou únavou! Boh je Ocko, ktorý vie, čo potrebuješ a jeho srdce je naplnené milosrdnou a súcitnou láskou voči tebe! Richard Vašečka | 
|
