Únava v rodine 2: Čo s tým?

Božie Slovo nám dobre radí: Synu, nepouštěj se do mnoha podniků najednou ; vezmeš-li jich na sebe příliš, nezůstaneš bez viny; třebaže se budeš honit, nestihneš to, a dáš-li se na útěk, neunikneš (Sir 11,10, český ekumenický preklad). Potrebuješ si urobiť vo svojom živote poriadok! Potrebuješ plniť Božiu vôľu, nasledovať Božie povolanie, robiť Božie veci, nie každé dobro, ktoré sa ti naskytne. Diabol chce, aby si robil veľa dobrých vecí a tým sa zničil, znechutil, vyčerpal až na smrť, aby si nemohol a už ani nemal chuť robiť Božie veci. Koho diabol nemôže zabrzdiť, toho poháňa.

Každý, aj kresťan, má vo svojom živote konkrétny a obmedzený balík času a síl. Je pravda, že Pán vie požehnať a rozmnožiť, ale to neznamená, že pojmy „24 hodín" a „človek" pre teba neplatia.

Šalamún hovorí: Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; lebo on dáva svojim miláčkom spánok (Ž 127,2). Kresťana ženie láska Kristova (2Kor 5,14), ale nie je zameraný na svoj výkon. Vie, že si nepotrebuje „zarobiť na nebo", ani nie je spasiteľom celého sveta. Ježiš je ten, ktorý nesie všetko na svojich pleciach, nie ja (Iz 9,5; 53,4-5 - keď som si prečítal tieto citáty, mám slzy v očiach - z vďačnosti voči Pánovi a z radosti, že ma od toho oslobodzuje).

Rozlišuješ vo svojom živote? Pýtaš sa Pána: „Čo mám robiť, Pane" (Sk 22,10)? Alebo pokladáš za Božiu vôľu pre teba automaticky každú možnosť vykonať nejaké dobro? A keď to nevykonáš alebo nestihneš, neobviňuješ sa?

Mnohí kresťania, ktorých poznám, sa snažia stihnúť bežný svetský život. Aby ich rodina mala všetko to, čo pohania. Najmä aby deti neboli o nič ukrátené. Plus ako bonus sa do toho pokúšajú „narvať" duchovný život. Tento postoj je chybný najmenej z dvoch dôvodov:

1. Náš život nie je ako balón, ktorý sa dá nafúknuť. Ak chceš mať čas a silu na modlitbu, Písmo, spoločenstvo, eucharistiu, musíš niečo vypustiť a niečoho sa zriecť. Jednoducho 1+1=2.

2. Kresťanský život nie je život pohana + kresťanský prídavok. Ide o dva rozličné až protikladné životné štýly a spôsoby. Duch vs. telo: Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete (Gal 5,17). Nepokúšajme sa ich skĺbiť. Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: „Čo budeme jesť?" alebo: „Čo budeme piť?" alebo: „Čo si oblečieme?"! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete (Mt 6,31-32). Budeme jesť, piť, obliekať sa, lebo to potrebujeme. Ale nebudeme ako pohania, ktorí sa za tým zháňajú a sú o to ustarostení. Možno navonok nebude vidieť takmer žiaden rozdiel v hmotných veciach, ale náš život bude jasne zameraný na Božie kráľovstvo. A od toho sa budú odvíjať naše priority a aktivity. Nie kopírovaním toho, čo musíme robiť a mať podľa tohto sveta, ktorý je v moci Zlého (porov. 1Jn 5,19). Sv. Ignác z Loyoly zadefinoval veľmi jasnú a oslobodzujúcu kresťanskú zásadu: „Natoľko, nakoľko." Natoľko budem používať veci tohto sveta, nakoľko ma budú viesť k cieľu: k Bohu, k večnému životu. A natoľko sa ich budem zriekať, nakoľko mi budú v tom brániť. Alebo blahoslavenstvá už neplatia? Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo (Lk 6,20).

Reálne je však v živote kresťanskej rodiny (zvlášť ak má viac detí a najmä malých) veľmi veľa náročných povinností, ktoré sa nedajú ani odložiť, ani obísť. Už základná starostlivosť prekračuje, ako sa zdá, čas a sily rodičov, čo zákonite vedie k chronickej únave.

Jedno riešenie sme si už naznačili. Treba niečo vypustiť, niečoho sa zriecť. Nie za každú cenu stihnúť všetko. Možno by bolo dobré sadnúť si, urobiť si zoznam našich aktivít a nemilosrdne niektoré vyškrtnúť - čo však znamená milosrdenstvo k nám samým. Ježiš nás posiela: Choďte a naučte sa, čo to znamená: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." (Mt 9,13). Obeta je fajn, ale Pán chce milosrdenstvo. K sebe, svojmu manželskému partnerovi, k svojim deťom. Doprajme si odpočinok - sebe aj navzájom. Majme súcit a pochopenie s mamičkou slúžiacej v rutine na materskej, s ockom prichádzajúcim domov vyšťaveným z práce, s deťmi, ktoré po siedmych hodinách v škole, jazykovke a krúžku prichádzajú za tmy s kopou domácich úloh. Nie, netolerujme lenivosť a sebaľútosť (lebo to sú hriechy), ale buďme k sebe milosrdní. To je viac ako obeta! Niekedy sme však my sami strašne unavení a zranení z toho, že nikto si to nevšíma a nemá s nami zmilovanie. To v nás môže vyvolať horkosť, hnev a tvrdosť voči našim najbližším, v ktorých vidíme jedinú možnosť zbaviť sa aspoň časti našej ťarchy. A tak sú často manželia nemilosrdní a tvrdí voči sebe, ešte viac sa zraňujú a toto vnútorné napätie z nich vysáva posledné zbytky síl.

Jedná z najväčších múdrostí života, ktorá je v Písme, znie: Všetko má svoj čas (Kaz 3,1). Možno je fajn, že si bol zvyknutý robiť tamto alebo ono, ale teraz máš napr. malé dieťa, ktoré v noci bdie s Ježišom oveľa ochotnejšie ako učeníci v Getsemani. Tak si musíš nájsť čas na spánok cez deň. Dosť prísny a náročný Starý zákon má napríklad toto ustanovenie: Ak sa niekto len nedávno oženil, nemusí ísť na vojnu, ani nech sa mu nedáva nejaká verejná povinnosť, ale bez viny zostane doma, aby sa mohol rok tešiť so svojou manželkou (Dt 24,5). Hovoril tiež o rokoch odpočinku (siedmy, tzv. sabatický rok), kde si oddýchli ľudia i polia, keď mohli striasť zo seba svoje ťarchy. Sám Boh dal príklad a príkaz o dni odpočinku: I požehnal siedmy deň a zasvätil ho, lebo v ňom odpočíval od všetkých diel, ktoré Boh stvoril a urobil (Gn 2,3).

Niekedy ani netreba niečo vypúšťať, stačí urobiť vo svojom živote poriadok. Zefektívniť svoju prácu, trávenie času. Plánovať a plán dodržiavať, nerobiť veci na poslednú chvíľu. Neodkladať nepríjemné veci, ktoré aj tak budeme musieť urobiť, ale potom už v strese. Samozrejme, sme rôzne povahy, ale poriadok a efektivita je pomôcka, ktorá ti výrazne môže pomôcť vo veci tvojej únavy. Tiež to môže byť podelenie sa so svojimi povinnosťami. Možno je čas dovoliť deťom, aby sa ujali niektorých povinností v rodine. Zvlášť ak ty padáš z nôh a oni sa nudia a nevedia, čo od dobroty robiť. Pokor sa a dovoľ, aby ti pomohli ľudia v tvojom okolí. Alebo ich o to popros. Neboj sa priznať si, že nevládzeš a nestíhaš. Neboj sa povedať: „Nie", ak niekto od teba požaduje ďalšiu dobrovoľnícku činnosť alebo ťa chce zapojiť do ďalšej služby. Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá (2Kor 8,12). Nie s hnevom, ale s vysvetlením, že si ochotný, ale naozaj nemáš. Nemáš čas a silu, ktoré by si mohol rozdať. Nemôžeš donekonečna rozdávať čas, ktorý ti Boh určil na odpočinok (a tu nejde len o polihovanie, ale aj aktívny relax a osobný rast).

Často môže byť dôvodom našej únavy aj nezdravý životný štýl, zlá životospráva, čo môže byť aj hriešne (je to nedôvera a svojvoľnosť v oblasti 5. Božieho prikázania). Ak ponocujem, prejedám sa, nejem pravidelne a zdravo, nedodržiavam pitný režim, mám nadváhu, fajčím, nešportujem a pod., to všetko môže veľmi vyčerpávať môj organizmus. Boh ti chce požehnať, aby sa to zmenilo!

Niekedy môžeme byť unavení aj preto, že sme chorí a ani o tom nevieme alebo sa z toho neliečime (napr. „obľúbený šport" dnešnej spoločnosti - nejsť na PN-ku, ale ísť chorý do práce, v lepšom prípade sa obrať o dovolenku, ktorá potom chýba na odpočinok a relax). Ak mám takéto podozrenie, je potrebné vyhľadať lekára a modliť sa za svoje zdravie, aby mi Pán dal silu a zdravie pre jeho meno (porov. Sk 3,16). A za únavou môžu byť aj útoky Zlého, ktorý ťa aj takýmto spôsobom chce obrať o požehnanie, ktoré ti Pán dáva a zabrániť ti v službe pre Božie kráľovstvo. Za toto sa treba modliť, podriadiť sa Bohu a vzoprieť sa vo viere Zlému (porov. 1Pt 5,8-9; Jak 4,7; 5,15) a poprosiť o modlitbu duchovne zrelých a skúsených kresťanov (porov. Jak 5,16).

Únava je normálny stav. Najmä ak je dôsledkom tvojej služby v láske. Ak však už mesiace a roky nepoznáš nič iné ako vyčerpanosť a únavu, verím, že je čas na zmenu. Ak máš pocit, že v tvojej rodine a práci to nikto nechápe a nemá s tebou zľutovanie, milosrdný Boh áno. On ťa miluje a volá ťa k sebe. Ponúka ti posilnenie a odpočinok pre tvoju dušu. Pozýva ťa učiť sa od neho. Povzbudzuje ťa prijať jeho jarmo a jeho bremeno a nie otročiť pod tým, čo si na seba naložil alebo dovolil naložiť oklamaný Zlým. Uver mu a zaži jeho lásku a nežnosť v tejto oblasti. Uver mu a necíť sa tlačený strachom a pocitom viny. Uver mu a zaži zmenu!

Richard Vašečka